4)  Joahnnie (21.05.2015 10:41)

Ďakujem dievčatá

Seb,myslím si, že také množstvo spoločne odžitých vecí so sebou prináša isté puto, ktoré sa nepretrhne len tým, že sa jeden na druhého hnevajú .

Alenka, nie, nechýba tomu koniec . K tomu vychádzaniu z môjho života...neviem to jasne zadefinovať...povedala by som, že každá postava je založená na povahe niekoho reálneho z môjho života, ich túžby aj bolesti. A aj keď som si celé pozadie príbehu vymyslela, tiež nemá ďaleko od podobnej reálnej situácie. No a potom, ako to už často býva, začali postavy žiť vlastné životy .

SestraTwilly,
spoločná minulosť je silné spojenie. Richard v podstate ani nemal byť negatívna postava, len poznal Natine staré ja lepšie ako ktokoľvek iný a preto možno lepšie vedel, čo má očakávať.
Ďalšia kapitolka už čoskoro, už je napísaná, len ešte musím v ďalších kapitolách uzavrieť všetky kúsky príbehu, ktoré boli načaté. Pretože sa mi často stáva, že prepisujem veci aj niekoľko strán dozadu, keď s nimi viac nie som spokojná .

3)  SestraTwilly (20.05.2015 22:28)

Veľmi sa mi páčila tá metafora s ich jazvami. "Mala tam takú istú,mnohé z ostatných sa pekne zahojili,ale niektoré z nich zostávajú ako nepríjemná spomienka".To podľa mňa hovorí veľa.Nechce sa mi veriť,že dvaja takto poškodení ľudia by mohli a vedeli spolu existovať.Možno pred tou nehodou áno ,ale v súčastnosti... .A ďaľšia vec,v podstate si nás celý čas presvedčovala,že Richard je negatívna postava.Tak teraz neviem .No, ale pretože som nenapraviteľná romantička milujúca happy endy,tak tam možno hľadám aj to, čo tam nieje.Ale aj tak neverím,že by to Oliver vzdal,zvlášť po tom Natinom vyznaní... No,takže poprosím rýchlo ďaľšiu kapitolku,lebo mi to teraz bude šrotovať v hlave

2)  Alenka (20.05.2015 20:45)

Jej, nechybí tomu konec? Zdálo se mi toho málo...
Je otázka, jestli je Richard jenom zraněný nebo jestli se "díky" svému zranění změnil a stal se jiným, lepším člověkem pro Natálii. Možná by jim to stejně nefungovalo, kdyby to dali dohromady, a jejich vztah by ztroskotal na těch samých věcech jako před lety. Třeba by jí to nakonec zase začal vyčítat... Čert ví.
Taky mě napadlo, jak moc tahle povídka vychází z tvého života? Jestli je to příliš osobní otázka, pochopím, když na ni neodpovíš.
Musím se přiznat, že mám z vývoje příběhu trochu rozporuplné pocity. Přála bych si, aby Nat s Oliverem byli šťastní spolu.

1)  Seb (20.05.2015 20:35)

Tak nějak mě překvapilo, jak si najednou rozumí s Richardem, i když částečně to chápu. Děkuji.