Spoznala som raz dvoch ľudí, a tí ľudia ma nadovšetko milujú.

A aj mňa naučili milovať. Aby som vedela, čo je to láska, sklamanie, radosť, nešťastie. Urobili zo mňa človeka, ktorý sa dokáže hýbať vo svete. Priučili ma mnohým veciam a nie vždy išlo len o tie správne veci. Im vždy jednoducho išlo o to, aby som sa mala najlepšie.

On, on je ako vždy pracovitý. Nestalo sa, za celú tú dobu, žeby sme niekedy museli domov volať opravára. On, to všetko opravil a to je vyštudovaný elektrikár. Vždy ho bavilo robiť s drevom a tak to u nás aj vyzerá, celá kuchyňa, detská izba, a aj obývačka. Oni by nikdy na tom neurobili žiadnu škodu, to len ja by som to tam dokázala všetko podpáliť, ale preto mám ich, oni mi to nikdy nedovolia. Vychovali ma tak, aby som nerobila zlé rozhodnutia, aj keď mne sa to dosť často nedarí.

Chodí do práce a potom aj vždy doma, na dome pomáha. Vylepšuje ho a ako vždy hovorí: „Raz bude tvoj, chcem aby si mala krásny, šikovný dom, nie starú zrúcaninu.“

Miluje ma a urobil by pre mňa aj to najmenšie. Keď som chorá, aj cez môj dospelý vek, chodieva so mnou ku doktorom, vozí ma, bojí sa o mňa. Chce, aby bolo o mňa čo najlepšie postarané, ale ja ho vždy nejako sklamem. Neuposlúchnem jeho radu, alebo som na neho protivná.

Častým, „Nemám náladu!“, ich odbíjam, ako keby nikdy nič pre mňa nespravili. A oni robia aspoň tri krát viac, ako ostatní rodičia.

Ona, ona je neskutočná. Takého workoholika snáď ani nepoznáte. Má 3 práce, z toho dve len cez víkend. Taktiež má veľa hobby, miluje kvetiny a maľovanie. Naozaj úžasne maľuje, dokonca jej obraz bol vyvesený aj v galérii. Miluje svoje kvetinky, máme ich plný dom, ale aspoň sa nám lepšie dýcha. Tak krásne sa o ne stará. Jedinú kvetinu, ktorú som kedy mala, mi vydržala dva týždne, od vtedy už žiadnu nechcem.

Aj keď zmení zamestnanie, vždy sa v ňom nájde. Pochopí mu a ďalej si pracuje, tak kľudne. Ja keď niečomu v škole nechápem, zmocňuje sa ma panika a tým pádom ani nedostanem dobrú známku. Ich to mrzí a myslia si, že je to ich chyba, ale nie je. Oni robia všetko preto, aby som bola vzdelaným, múdrym človekom, ktorý bude mať skvelú budúcnosť. To oni mi ju budujú.

Má krásny hlas, dokonca aj recituje, na svadbách. Každý ju považuje na jednu z najmilších osôb sveta, pre každého by dokázala svoje srdce rozpredať. Obetavejšieho človeka vôbec niet. A keď spieva, je to niečo čarovné. Jej hlas je sám o sebe dosť vysoký a vždy pohladí dušu, spev, dvojnásobne. Ja som nikdy nemala nadanie na spev a môj hlas je až príliš hrubý a hlboký, na to, že som ženská, ale keď kričím, vtedy je fajn.

On je vysoký a statný, pravda, po tých dlhých rokoch už nie je jeho postava atletická, ale na svoj vek, by ešte dokázal zlomiť mnoho ženských sŕdc. Ale to by on nikdy neurobil, on miluje ju, len ju. Bola to, ako sa hovorí, Láska na prvý pohľad. Ja som nikdy nič také nezažila a každý môj priateľ bol schopný pozrieť sa za tou druhou ešte pred mojimi očami.

Ona je tiež vysoká, má krásne štíhle nohy a tiež vyzerá, že sa zabudla niekde v tridsiatke a jej pokožka a aj telo už ďalej nešlo, hoci už má štyridsaťpäť. Jej úsmev je balzam pre dušu, oči, ktoré vidia do každého človeka a znovu ten hlas a smiech. Nie nútený, ale smiech z chuti, ktorý znie ako zvončeky. Môj úsmev nie je pekný, mám krivé zuby a keď sa začnem smiať, pripomína to koňa a to nie len zjavom, ale aj zvukom.

On je hotový romantik a aj komik. Často ju šteklí, hoci sa mu blíži ku päťdesiatke. Náročky sa hnevajú, lebo to málo krát zažívajú. Skoro vôbec sa nehádajú a ak áno, tak len a len kvôli mne. Robieva zábavné grimasy a je ochotný kohokoľvek, kedykoľvek rozveseliť. Žiadna jeho pripomienka nie je zlá. To ja, chybujem skoro stále. Poviem niečo, čo sa nehodí. Poznáte tie vtipy o smrti, a že to poviete niekomu, komu práve umrel niekto blízky. Tak to sa darí mne stále.

Ona dokáže všetko možné vybaviť. Je hotová radkyňa. Svojou milou tvárou a príjemným hlasom opantá každého a práve preto, nemusíme čakať tak dlho v radách ku doktorom. Ona sa s každým pozná a každý ju má rád. To ja, keď idem niečo vybavovať, večne to popletiem, nik si ma nevšíma a nepoznám sa s každým. Neznášam spoločnosť a spoločnosť neznáša mňa. Mám pocit, že každý na mňa čumí a odsudzuje ma... a má aj prečo.

On tak veľa nerozpráva, ale stojí si za svojim. Z každého problému sa dokáže vyhovoriť a zmeniť to na príjemnú debatu. Nik sa nedovolí mu odporovať, ale skôr prikyvuje. Lebo on, on hovorí len pravdu a podáva to tak, aby každý tomu rozumel. Ja by som chcela hovoriť pravdu, ale keď začnem hovoriť, vyjde zo mňa niečo, čo niekoho urazí. Stojím si za svojimi vecami, ale nie vždy to dám tak najavo.

Oni, sú dokonalí pár, dokonalí rodičia. A ja?

Ja nie som ich dieťa...

Pretože, akoby niekto tak dokonalý, mohol mať niečo tak nedokonalého, mňa...